Zbavme sa pocitu viny. Osloboďme sa. Odpustime si.
Niekedy vieme, cítime, že by sme sa mali k danému človeku chovať inak. Byť ráznejší, nastaviť hranice, povedať DOSŤ.
Ale neurobíme to. Je to z pocitu viny . Z toho, že sme mu z nášho pohľadu v minulosti ublížili . Nezachovali sme sa správne. Jednoducho, máme výčitky. A nedokážeme si ich odpustiť. Možno si to ani neuvedomujeme. Možno to trvá tak dlho, že nám to už príde úplne prirodzené.
❌Zavďačovať sa.
❌Ustupovať.
❌Nechať sa trestať.
❌Ísť proti sebe.
V takom prípade je dobré pozrieť sa na obdobie, kde sme začali voči tomu človeku cítiť dlh.
Kde sa začalo naše NIE meniť na ÁNO.
Kde sme začali ustupovať.
Z POCITU VINY SA ZAVĎAČUJEME.
Sami pred sebou sa takýmto spôsobom snažíme ospravedlniť svoje správanie a očistiť sa za to, čo sme vykonali.
️Lenže nás to väzní. Nedokážeme byť sami sebou. Dokonca ideme proti sebe, lebo nerobíme rozhodnutia v súlade so sebou, ale pre (zdanlivé) dobro toho človeka. Preto, aby on bol spokojný a nás to čiastočne uspokojí tiež, lebo sa POTRESTÁME za to, čo sme urobili. Stávame sa otrokom vlastných činov. Svojej minulosti.
Energeticky aj jeho dostávame do nerovnováhy, lebo ho podvedome nútime konať voči nám tak, aby sme sa mu museli zavďačovať…
️Odpustením sami sebe uvoľňujeme tlak a napätie nielen v sebe, ale aj v tom človeku. Vzájomne sa oslobodzujeme.
️Využime tento veľkonočný čas aj na vlastné znovuzrodenie. Na očistu samého seba. Osloboďme sa. Odpustime si.
