Posledné mesiace si čoraz viac všímam,
že mnohí z nás sú unavení.

Nie životom.
Ale neustálou snahou niečo na sebe opravovať.

Unavení z techník.
Unavení z vysvetľovania, ako by sme mali žiť lepšie.
Unavení z pocitu, že sa stále treba niekam posúvať.

A popri tom vnímam niečo veľmi tiché.
Spoločné volanie po jednoduchosti.
Po priestore, kde netreba nič riešiť ani dokazovať.

Keď sa zastavím,
vidím, že pokoj neprichádza vtedy,
keď niečo pochopíme,
ale keď prestaneme tlačiť.

Z týchto zastavení vo mne začal vznikať nový priestor.
Nie program.
Nie kurz.

Skôr pravidelné stretnutie so životom takým, aký je.
Raz za týždeň.
Jedna téma.
Jedno zastavenie.

Volám to Akadémia vedomého života.
Nie preto, aby sme sa niečo naučili.
Ale aby sme si spomenuli.

Ak cítiš, že už nechceš hľadať,
možno sa stretávame v tom istom mieste.

V takom prípade stačí kliknúť sem a poďme na tú cestu spolu…