Kým nemáme spracované krivdy a bolesti z minulosti, budú sa nám zrkadliť v prítomnosti. Keď vyriešime minulosť, zlepšíme svoju prítomnosť.
Kým nemáte spracované bolesti a krivdy z minulosti, budú sa vám zrkadliť v prítomnosti.
Uvediem príklad na sebe. Vadilo mi, keď malé deti na úradoch, v obchodoch a inde skákali, pišťali, plakali, proste boli hlučné. Znervózňovalo ma to. Pozerala som na ich rodičov s nepochopením, či im nevedia dohovoriť, utíšiť ich, veď vyrušujú.
Zamyslela som nad tým, prečo mi to vlastne vadí. Veď deti mám rada, som matka… A vtedy som si uvedomila, že ja ako dieťa som bola vždy zahriakovaná. Napomínaná a upozorňovaná. „Pekne sa hraj.“ „Nevyrušuj, teraz hovoria dospelí.“ „Nekrič!“ „Neplač!“ „Buď dobré dievčatko.“
A ja som naozaj bola dobrá. Len potlačená v prejavovaní emócií. Chcela som, aby mali rodičia zo mňa radosť, tak som robila čo chceli. Ale nerobila som to, čo som chcela a potrebovala ja. Nemohla som sa prejaviť. Bála som sa, že sa budú hnevať.
Od chvíle, ako som si to uvedomila, mi hlučné deti vôbec nevadia. A to robím na mieste, kde ich chodí celkom dosť a nudia sa tu, lebo dospelí riešia „dôležité“ veci. Skôr naopak. Teraz sa na ne pozerám s láskou a pochopením. A rozmýšľam nad tým, čo chcú povedať a prečo ich rodičia nepočúvajú. A ja sama sa cítim oveľa uvoľnenejšia, veselšia.
Nemám tie „bloky“, že čo si ľudia pomyslia a či je to vhodné. Keď mám chuť smiať sa, tak sa smejem, jednoducho, už nepotláčam svoje emócie ☺️.
Keď vyriešite minulosť, zlepšíte svoju prítomnosť.
