Ak chceme niekomu pomôcť a on nás odmietne, neurážajme sa. Každý sám najlepšie vie, kedy a akú pomoc potrebuje. Keď bude chcieť, príde za nami sám.
Stáva sa vám, že vidíte, že niekto má problém a vy viete ako ho riešiť, ale on to odmieta? Bývame vtedy smutní a frustrovaní, zvlášť, keď ide o blízkych.
Možno aj nechápeme, prečo si ten človek nechce dať pomôcť. Pýtate sa, čo robiť? Ja vravím NIČ. Ponúknuť pomoc, ale ostatné je na tom človeku.
Každý si je sám zodpovedný za svoj život. Kto sme my, aby sme si mysleli, ze máme právo radiť, keď ten druhý nechce? Že máme patent na život? Že vieme lepšie, ako on sám, čo potrebuje?
To, že si ja myslím, že viem pomôcť/poradiť, je len môj názor. Moja cesta. Ale nemusí to byť cesta toho človeka. Odmietnuté a frustrované je naše ego. Lebo bolo odmietané tisíckrát.
Môžem ponúknuť pomoc, povedať na nejakom podobnom priklade, ako sa to da riešiť, zvládnuť, ale rozhodnutie je na tom človeku. My nemôžeme vedieť, či je pripravený a schopný situáciu riešiť. Nevieme to, nie sme v jeho topánkach.
Ponúknime pomoc a nechajme to na ňom. Keď bude chcieť, sám sa ozve. A ja bez blbých rečí, bez poznámok a pripomienok typu “ Už si to mohol mať dávno vyriešené, keby si počúval“, urobím, čo viem a môžem.
