Žiarlivosť

Zrejme sme sa s ňou už stretli všetci. Možno občas sami žiarlime. Je to nepríjemný stav mysle, zlý vnútorný pocit, v horšom prípade rozvracač vzťahov. Zväzuje nás, bráni nám slobodne myslieť, zo všetkých strán sa cítime byť ohrození. Prečo ju vlastne pociťujeme?

Žiarlivosť vyplýva z nedôvery v seba samého. Takáto nedôvera v seba nám bráni dôverovať iným. Je prejavom nízkej alebo žiadnej sebalásky a teda aj vnútornej neslobody človeka. Preto žiarlivý človek nie je schopný dať slobodu ani svojmu partnerovi. Necíti sa byť dosť dobrý na to, aby ho niekto miloval. Je to absencia lásky ako takej, ktorá pramení v detstve.

Nebol dostatočne milovaný rodičmi a aby dostal pozornosť, musel si ju vynucovať. Necíti sa byť dosť dobrý na to, aby bol milovaný len tak, len pre to že JE.

Myslí si, že vynucovaním lásky od nás mu nahradíme to, čo mu vnútorne chýba. Keď je partner žiarlivý, znamená to, že je neistý a neverí si. Cíti sa byť ohrozený čímkoľvek vo vašom aj svojom okolí. Môže žiarliť nielen na ľudí, ale aj na čokoľvek, čo vás v živote baví, čo vás napĺňa radosťou.

Žiarliť môže dokonca aj na úspechy iných ľudí. Jeho neistota sa pretavuje do potreby vlastniť. MAŤ. Žiarlivý človek si potrebuje dodať sebavedomie tým, že kontroluje a obmedzuje ostatných.

V skutočnosti je to veľmi nešťastný človek a nech urobíme čokoľvek, neuspokojíme jeho potreby. Vždy sa nájde niečo, za čo nás bude obviňovať.

Zároveň to však zrkadlí aj našu vnútornú neistotu. Partner nám vždy niečo zrkadlí, takže aj v tomto prípade je potrebné sa pozrieť do seba. V čom cítime tlak, neslobodu, obavy alebo na čom príliš lipneme. Nikoho nemáme vo svojom živote len tak. Máme pri sebe vždy práve takých ľudí, ktorí nás majú niečo naučiť. Ak teda máme žiarlivého partnera, mali by sme sa pozrieť aj na seba a svoje strachy.