Komunikácia je základ akéhokoľvek vzťahu. Niekedy sa môže zdať, že debatami sa situácia iba zhoršuje, ale je to len prechodné. Pretože často komunikujme “nesprávne”.Reagujeme na základe svojich zranení, domýšľame si alebo počujeme, čo nebolo povedané.
Áno, môže sa situácia práve rozhovorom vyhrotiť, ale je dôležité neprestať komunikovať a mať záujem prísť k vzájomnému porozumeniu a pochopeniu druhej strany.
Tu je pár jednoduchých a funkčných pravidiel komunikácie s kýmkoľvek (partner
, deti
, rodičia
, kolegovia
, priatelia
…)
Komunikujte ako rovný s rovným (bez ohlmadu na pohlavie, vek alebo postavenie)Buďte vecní a priamiNehovorte v hádankách (vášmu myšlienkovému pochodu rozumiete iba vy)Presne a konkrétne pomenujte, čo potrebujete, chcete, čo vám vadíNepovyšujte sa ani sa neponižujteNediktujteNehanbite sa poprosiť/požiadať o pomoc, nie je to poníženie. Často ostatní nevedia, čo potrebujete, kým to nepoviete.Počúvajte, čo potrebuje a hovorí človek s ktorým komunikujeteV debate buďte plne prítomníNedomýšľajte si. Často totiž dedukujeme a počujeme to, čo povedané nebolo…
Jedna z vecí, ktorá sa mne osvedčila je komunikovať s ostatnými tak, ako by som komunikovala so sebou, prípadne, ako by sa to páčilo mne… To ma drží v pokore voči ostatným.
A netvrdím, že vždy sa to dá. Niekto naozaj nepočuje 
ani keď hovoríte priamo a vecne.Ale ak chcem niečo zmeniť, musím začať u seba.S uvedomením si seba samej, svojho správania a prístupu. Až potom sa začnú meniť okolnosti okolo mňa.
