Nelipnime na hmotných veciach, sú pominuteľné. Skutočné bohatstvo je v nás. Kým nezapredáme seba, sme bohatí.
…snažíme sa mať všetky výdobytky modernej doby. Dáva nám to pocit, že žijeme. Problém začína vtedy, ak príliš lipneme na hmote a hmotných veciach. Pripisujeme im často až ľudské vlastnosti. Zabúdame, že sú to len veci. Niečo, čomu sme my síce vdýchli nejakým spôsobom dušu, ale v skutočnosti je to stále len neživá vec a keď tomu našu energiu vezmeme, je to len kus plechu, plastu… Tú esenciu, vďaka ktorej to má pre nás význam, tú tomu dávame my. Je to v poriadku, každý z nás má niečo, na čom mu veľmi veľmi záleží a nevie bez toho byť. Horšie je, keď sa začneme upínať na tieto neživé veci, namiesto toho, aby sme venovali svoj čas a energiu životu. Sme schopní sa kvôli tomu hádať. Je to však len kvôli pominuteľnému pocitu moci a vlastnenia. V skutočnosti nevlastníme nič okrem seba. A svojho JA. V strachu zo straty hmoty zanedbávame seba. Sme v napätí, nechceme o nič prísť, lebo zrazu by sme „nemali“. Dávame prehnaný pozor. Sme v strehu. A to nás oslabuje.
Sú to len veci. V skutočnosti bez nich vieme žiť. Nepotrebujeme ich, ani nám často nie sú prospešné. Len sme si zvykli byť nimi obklopení. Vďaka nim máme pocit, že MÁME. Že vlastníme.
Skutočné bohatstvo je v nás. To je to, o čo by sme nikdy nemali prísť. To je to, na čom záleží. Skúsme tú energiu, ktorú dávame hmotným veciam dať sebe, ľuďom a živým bytostiam okolo seba.
