Chcú viac.
Nie sa zavrieť na jednom mieste a zostať tam naveky. Nechcú sa podriadovať. Chcú žiť, nielen prežívať.
Deti dostali vysvedčenie a začali prázdniny.
Nech už sú známky akékoľvek, dôležité je, aby boli vo svojom živote spokojné. Aj keď stále žijeme v spoločnosti, ktorá si zakladá na vzdelaní a „papieri“, skúsme my rodičia nelipnúť na tom a nepodriaďujme tomu vzťah s našimi deťmi. Školský systém je nevyhovujúci a zastaralý a oni to vedia. Aj preto rebelujú a nebaví ich to.
Táto generácia, tieto deti, sú iné. Búrajú hranice, nepoznajú limity. Vyhadzujú nás z našej komfortnej zóny. Aj keď ma ešte občas vytočí ich “mámvpaži” postoj, majú môj absolútny obdiv.
Sú draví, ale nie spôsobom, akým sme boli my. Pre nich známky znamenajú málo. Snažia sa mať ich dobré len kvôli nám, rodičom. Aby sa nám zavďačili. Často na úkor seba samých. Len aby nám vyhoveli.
Chcú viac.
Nie sa zavrieť na jednom mieste a zostať tam naveky. Nechcú sa podriadovať. Chcú žiť, nielen prežívať.
Majú svoj názor. Neboja sa ho prejaviť. A práve oni to tu môžu zmeniť.
Podporme ich v tom, netrestajme ich za výsledky v škole. Nelipnime na známkach. Nie sú podstatné. Dôležitejšie je to, aby vedeli čo chcú a čo nie.
Aby sa vedeli zastať sami seba a išli svojou cestou. Nie to našou, vyšliapanou. Pre nich cesta „som dobré dievča, som dobrý chlapec“ nie je cesta. Pomôžme im vykročiť.
Uľahčime im to tým, že ich prijmeme takých, akí sú. Bez podmienok.
Nežime svoj život pre radosť druhých , žime ho tak, aby sme my boli spokojní a šťastní. Dosiahneme to prijatím seba samých, so svojimi slabosťami aj prednosťami.
Ak by sme viacerí čítali jednu knihu, každý z nás by z nej mal úplne iný pocit a úplne iné veci by si z nej zobral. Dokonca, keby sme ju čítali s časovým odstupom, sami by sme ju vnímali inak ako prvýkrát. Je to pochopiteľné. Každý z nás sa díva na situácie svojím pohľadom. Ten pohľad je ovplyvnený osobnými zážitkami, skúsenosťami, pocitmi.
Neexistujú dvaja rovnakí ľudia na zemi. Nehnevajme sa preto na ostatných za to, že nás vnímajú inak, ako sa vnímame my sami. Nepoznajú naše pocity, dôvody, nie sú v „našich topánkach“. Vnímajú nás svojím uhlom pohľadu. Takisto my vyhodnocujeme situácie cez svoje skúsenosti a pocity.
Neposudzujme druhých podľa seba. Nevieme, ako sa v skutočnosti cítia a čo prežívajú. Toto je potrebné si uvedomiť a prijať. Každý z nás má svoju pravdu. Pripusťme, že náš názor sa nemusí zhodovať s názorom iných a naopak. Je to v poriadku. Neznamená to, že sme horší alebo lepší. Len máme rozličné názory.
Ak žijeme vo svojej pravde, teda podľa seba, je to tak správne. Ak sa snažíme zapáčiť ostatným a robíme všetko preto, aby sme boli okolím prijatí, nie je to v poriadku. Ideme proti sebe. Nezavďačíme sa aj tak všetkým. Vždy sa nájde niekto, kto nás bude posudzovať, hodnotiť a mať opačný názor. Nájde naše slabé miesto a práve tam nás zraní. Ale zraniteľní sme vtedy, ak nie sme pravdiví sami k sebe. Ak nemáme prijatých samých seba so všetkým, čo k nám patrí. So svojimi slabosťami aj prednosťami. Nežime život pre radosť druhých, žime ho tak, aby sme my boli spokojní a šťastní. Ak dokážeme byť spokojní a šťastní, len keď máme potvrdenie zvonku, teda súhlas okolia, nežijeme svoj život, lebo nie sme k sebe úprimní.
Nežime svoj život pre radosť druhých , žime ho tak, aby sme my boli spokojní a šťastní. Dosiahneme to prijatím seba samých, so svojimi slabosťami aj prednosťami.
Ak by sme viacerí čítali jednu knihu, každý z nás by z nej mal úplne iný pocit a úplne iné veci by si z nej zobral. Dokonca, keby sme ju čítali s časovým odstupom, sami by sme ju vnímali inak ako prvýkrát. Je to pochopiteľné. Každý z nás sa díva na situácie svojím pohľadom. Ten pohľad je ovplyvnený osobnými zážitkami, skúsenosťami, pocitmi.
Neexistujú dvaja rovnakí ľudia na zemi. Nehnevajme sa preto na ostatných za to, že nás vnímajú inak, ako sa vnímame my sami. Nepoznajú naše pocity, dôvody, nie sú v „našich topánkach“. Vnímajú nás svojím uhlom pohľadu. Takisto my vyhodnocujeme situácie cez svoje skúsenosti a pocity.
Neposudzujme druhých podľa seba. Nevieme, ako sa v skutočnosti cítia a čo prežívajú. Toto je potrebné si uvedomiť a prijať. Každý z nás má svoju pravdu. Pripusťme, že náš názor sa nemusí zhodovať s názorom iných a naopak. Je to v poriadku. Neznamená to, že sme horší alebo lepší. Len máme rozličné názory.
Ak žijeme vo svojej pravde, teda podľa seba, je to tak správne. Ak sa snažíme zapáčiť ostatným a robíme všetko preto, aby sme boli okolím prijatí, nie je to v poriadku. Ideme proti sebe. Nezavďačíme sa aj tak všetkým. Vždy sa nájde niekto, kto nás bude posudzovať, hodnotiť a mať opačný názor. Nájde naše slabé miesto a práve tam nás zraní. Ale zraniteľní sme vtedy, ak nie sme pravdiví sami k sebe. Ak nemáme prijatých samých seba so všetkým, čo k nám patrí. So svojimi slabosťami aj prednosťami. Nežime život pre radosť druhých, žime ho tak, aby sme my boli spokojní a šťastní. Ak dokážeme byť spokojní a šťastní, len keď máme potvrdenie zvonku, teda súhlas okolia, nežijeme svoj život, lebo nie sme k sebe úprimní.
