Nemusíme si vyberať medzi Pannou Máriou a Máriou Magdalénou. Spojme ich. Buďme matkou svojim deťom a milenkou svojmu mužovi. Jedno nevylučuje druhé. Môžeme byť oboje.
Nebude to nábožensky ladený príspevok…
Teda… možno predsa len trochu…
Nechcem sa nijako rúhať, ani znižovať posvätnosť, hodnotu a odkaz týchto dvoch žien. Len chcem poukázať na to, ako nás ovplyvňuje ich nesprávna prezentácia.
Dva základné archetypy
Žena je počas svojho života najčastejšie konfrontovaná s dvomi archetypmi: Pannou Máriou a Máriou Magdalénou. Sú to dve absolútne rozdielne ženy. Tieňové sestry. Dualita. Úplné extrémy. Nie je nič medzi tým… Kým Matka Božia stelesňuje absolútnu čistotu a oddanosť, Mária Magdaléna nečistý a opovrhnutia hodný spôsob života.
Čo to nám ženám hovorí? Ako nás to učí pracovať s našou ženskou energiou? S našou ženskosťou? Ako si máme vybrať? Dá sa to vôbec? Ak odmietame jednu, popierame aj druhú. Odmietame teda seba, svoju podstatu.
Panna Mária Matka Božia
Podsúvajú nám, že ak chceme byť rešpektované a obdivované, tak by sme mali žiť cnostne ako Panna Mária. Lenže už tento prvý predpoklad nie sme schopné splniť. Pretože byť matkou a zároveň pannou je takmer nereálne. Odhliadnuc od toho, že akt splodenia je láskyplný a väčšinou ho robíme vedome.
Aby sme aspoň ako-tak naplnili tento ideál, tak potlačíme svoju ženskosť, divokosť a premenlivosť. Staneme sa matkami a všetko ostatné ide bokom. Alebo aspoň výrazne do úzadia. Ostávame partnerkami. Ale takými umiernenými. V túžbe naplniť nejakú, celé storočia podsúvanú, predstavu, opomíname, že byť ženou neznamená len byť matkou.
Mária Magdaléna “ hriešnica“
A tu prichádza druhý extrém. Bojíme sa pripustiť a prejaviť svoju druhú stranu. Tú divošku, ktorá miluje svoju ženskosť a sexualitu a vie si ju užiť bez výčitiek. Vie, že to je to, čo mužovi dáva silu na boj s jeho výzvami. Lebo jedine zo ženy môže muž tú silu načerpať. Cez láskyplné spojenie. Ak však povolíme uzdu svojej sexualite, cítime sa často previnilo. Ako zatracovaná Mária Magdaléna. Obávame sa, že ak sa prejavíme, bude nami pohŕdané. či už partnerom alebo okolím. Lebo počestná žena sa predsa takto nespráva.
Máme to v sebe
Všimli ste si niekedy, že žena kým je „len“ milenka, správa sa úplne inak ako keď sa z nej stane právoplatná partnerka? Zrazu akoby zvážnie. Alebo zcnostnie. Len preto, lebo už má inú pozíciu. A tam sa nehodí užívať si. Ale naozaj? Prečo si to myslíme? Prečo to takto vnímame? Veď Mária Magdaléna bola právoplatná partnerka Ježiša. Ich vzťah bol naplnený láskou duševnou aj fyzickou. Aj keď sa ich fyzické cesty rozdelili, ich duchovné partnerstvo pokračovalo. Nebola opovrhnutia hodná. Bola to partnerka, ktorá podporovala svojho muža. A že nebola nečistá, dokazuje aj to, že bola pápežom Františkom povýšená medzi apoštolov.
Skúsme to prijať a byť k sebe úprimní
Sexualita ženy sa v priebehu života mení. U jednej po pôrode, u inej po 30tke… A často sa práve kvôli týmto zažitým archetypom hanbíme priznať, že by sme chceli niečo iné. Že sa niečo zmenilo, že niečo iné, nové cítime a chceme to preskúmať… Hanbíme sa priznať to svojmu partnerovi, lebo predsa len nás nejako vníma a nechceme, aby si o nás myslel niečo zlé. A možno by to partner aj sám navrhol. Ale z obavy, že sa urazíme, to radšej nechá tak. A potom sa stane, že to vyhľadávame inde. Mimo domu. S niekým iným. Pri kom sa nehráme na nič a sme sami sebou (platí pre muža aj ženu). Doma naďalej hráme rolu matky a cnostnej ženy. A vonku si doprajeme to, po čom túžime. Je to lepšie? Takto klamať seba samých? Len aby sme na oko naplnili nejaký ideál, predstavu? V skutočnosti čestní nie sme. Ani k sebe ani k okoliu.
Spojme tieto dva „extrémy“
Nemusíme si vyberať medzi Pannou Máriou a Máriou Magdalénou. Spojme ich. Buďme matkou svojim deťom a milenkou svojmu mužovi. Jedno nevylučuje druhé. Môžeme byť oboje. Nesnažme sa naplniť žiadny ideál. Aj tak to nie je možné. To, že sa stotožníme s jednou, nevylučuje stotožniť sa aj s druhou. Žijeme v duálnom svete. Neodmietajme ho teda. Prijmime, že je v nás kúsok každej z týchto dvoch žien. Aj láskavá matka aj vášnivá milenka. Žiadna nie je horšia. To len my sa snažíme ich nejako nálepkovať a kategorizovať. Sebe tým komplikujeme život a vzťahy. A to rozhodne nebol cieľ ich odkazu.
