Neuvedomujeme si, že aj nevedomými myšlienkami vytvárame svoj život. Nie som obeť a nie som vinník. Som tvorca svojho života
Každý z nás si už siahol na osobné dno minimálne raz v živote. Pre každého je „osobné dno“ niečo iné. Tá hĺbka je u každého iná. Je to individuálne a nedá sa to porovnávať. Ale keď ste na dne, máte sa aspoň od čoho odraziť.
S prvou literatúrou o pozitívnom myslení som prišla do kontaktu pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Ale bola som mladá, svet gombička… Keď som si potom siahla približne pred pätnástimi rokmi na svoje osobné a existenčné dno, už som tušila, že je to v mojej moci, že takto to nemusí byť a že to môžem zmeniť. Podrobnosti rozpisovať nebudem. Pre mňa je to minulosť, prijatá, uzavretá a od-pustená.
Bolo to veľmi poučné obdobie. Absolvovala som prvé kurzy osobného rozvoja a vtedy sa mi pre mňa definitívne potvrdilo, že ja jediná sa z toho dna môžem dostať. A že ja jediná to mám v rukách, lebo je to môj život. Môj. Nemôžem nikoho obviňovať z toho, čo sa mi stalo alebo deje. Lebo som za to zodpovedná ja. Ja si svoj život vytváram. Myšlienkami, činmi. Vedome ale aj nevedome. V tom práve býva problém. Že si neuvedomujeme, že aj nevedomé myšlienky sú v skutočnosti „tvorenie“ a sú naše. Je to náš súhlas na niečo. Ja si to uvedomujem a preto sa nezbavujem zodpovednosti za to, čo sa mi deje a čo žijem. A ja nikomu nedovolím, aby ovplyvňoval môj život, vzťahy, zdravie. Aby mi zasahoval do osobnej integrity. Nikomu nedám do rúk túto moc. Len sebe. Preto často píšem o osobnej zodpovednosti a o tom, že nie sú obete ani vinníci. Preto ma nebudete počuť sťažovať sa na karmu, osud a podobne. Lebo takto to nevnímam. Necítim krivdy voči nevydareným vzťahom, neviním iných ľudí zo svojich neúspechov. Týka sa to všetkých oblastí, vrátane zdravia. Ľuďom, ktorí mi pomohli, som vďačná dodnes a ľuďom, ktorí mi „ublížili“ tiež. Lebo to vnímam ako cestu a nie ako trest.
Netvrdím, že sa mi už nedejú nepríjemné situácie. Tiež zostanem zaskočená. Tiež niekedy neviem ako ďalej. Ale tak ako to píšem, tak to aj riešim. Prijímam to. Beriem to ako skúšku. Ako výzvu. A nikoho neobviňujem. Snažím sa vo všetkom nájsť poučenie, význam. Nie vždy to vidím hneď, ale tá odpoveď príde. Vtedy, keď má.
Nie som obeť a nie som vinník. Som tvorca. Život sa mi nedeje. Ja ho tvorím. Častokrát nevedome. Ale uvedomujem si a beriem na SEBA zodpovednosť za to, že je to moja tvorba. Preto ju prijímam. S pokorou a vďakou. Je to moja osobná skúsenosť. Nie prečítaná teória. Nikomu ju nevnucujem. Len sa o ňu delím.
