Dokonca aj zlomenina končatiny sa dá vysvetliť psychosomaticky- nebola som prítomná, niečo mi berie pozornosť (trápi ma niečo), myslela som na niečo iné a zakopla som, alebo som jednoducho potrebovala spomaliť...
Väčšina chorôb je psychosomatického pôvodu. Veľmi zjednodušene a v krátkosti napíšem ako to funguje.
Duševné zdravie
Človek, ktorý je spokojný so svojím životom, má vysporiadané vzťahy, je schopný odpúšťať, prijímať a dávať v rovnakej miere, je zdravý, darí sa mu a je to na ňom vidieť. Ak ho niečo trápi, vie si to priznať, snaží sa situáciu napraviť, pochopiť… Málokedy sa mu stane, že sa vyhrotené situácie nakopia a ochromia ho. Je to preto, lebo je v súlade so sebou. Žije tak, že je so sebou spokojný, nepodriaďuje sa ani sa nezavďačuje okoliu. Teda žije v rovnováhe, v súlade so sebou. Ak však nepočúvame signály emočného tela- teda svoje pocity, emócie a intuíciu, to ako sa v daných situáciách alebo pri určitých rozhodnutiach cítime, môžeme ochorieť duševne. Často je to preto, lebo sa chceme zavďačiť partnerovi, rodine, okoliu, šéfovi a podobne. Máme strach povedať svoj názor, cítime sa neistí a radšej ideme proti sebe,akoby sme mali oponovať. Kladieme otázku: „Čo ďalej ?“ „Čo mám robiť?“ atď., Ak je takýchto situácií priveľa, môžu dokonca nastať rôzne panické poruchy a ochorenia.
Fyzické zdravie
Keď sa ani tak nepočúvame, stále opakujeme tie isté vzorce správania a nič vo svojom živote nezmeníme, tak príde na rad fyzické telo, teda naše fyzické zdravie. Telo je náš semafor. Dostaneme červenú. Zrazu máme obmedzený pohyb, limitované aktivity, nevládzeme… To, čo bolo pre nás samozrejmosťou, je zrazu preč. Vtedy väčšinou už spozornieme a začneme si viac všímať to, ako sme so svojím životom spokojní, kam smerujeme a čo nám vlastne to naše telo chce povedať.
Dokonca aj zlomenina končatiny sa dá vysvetliť psychosomaticky- nebola som prítomná, niečo mi berie pozornosť (trápi ma niečo), myslela som na niečo iné a zakopla som, alebo som jednoducho potrebovala spomaliť…
Zdedené choroby sú v podstate to, že žijeme rovnako ako naši predkovia. S rovnakým prístupom, rovnaký životný štýl, rovnaké myslenie…
Ako tomu môžeme predísť?
TIETO OTÁZKY JE VHODNÉ SI POLOŽIŤ KEDYKOĽVEK, KEĎ SA NECÍTIME V POHODE ALEBO SPOKOJNÍ, URČITE VŠAK PRI AKOMKOĽVEK ZDRAVOTNOM PROBLÉME.
„Čo mám robiť?“ „ Čo nemusím?“ „Čo by som nemal?“ „Čo naozaj chcem?“ „Čo by som mal/a?“ „Čo ma napĺňa radosťou?“ „Čo ma vyčerpáva?“ „Ako sa cítim s týmto človekom/ľuďmi?“ a podobné a úprimne si na ne odpovedať . Takto začneme byť v kontakte so sebou samým a preberať zodpovednosť za svoj život, za svoje duševné aj fyzické zdravie. Zaužívaný spôsob života sa nedá meniť z minúty na minútu, ale môžeme na tom začať pracovať. Môžeme si nastaviť nové hranice, naučiť sa hovoriť NIE vtedy, keď to tak cítime. Pravda však je, že keď nám naozaj zasvieti tá červená, keď už nám naozaj ide o život, vtedy sme schopní zmeniť a prehodnotiť všetko hneď.
Aj chorobu môžeme vnímať ako dar
V konečnom dôsledku, choroba je informácia o tom, ako sa o seba staráme (emočne aj fyzicky) a že je potrebné niečo v našom živote zmeniť. Keď jej posolstvo správne zachytíme a rozkódujeme, je pre nás prínosom.Tu je veľmi dôležité nebojovať s ňou, ale naozaj sa snažiť pochopiť, čo nám chce povedať a prečo prišla. Naše telo je múdre. vždy má pre nás informáciu, ktorú potrebujeme, len sa ho naučme vnímať a cítiť.
Naše zdravie je naša zodpovednosť
Je to na nás, je to naša voľba. My môžeme zmeniť svoje duševné aj fyzické zdravie. Všímať si seba, svoje pocity a počúvať ich. naladiť sa na svoje telo, vnímať, čo potrebuje a dopriať mu to. Postupne, krok za krokom. Dôležité je chcieť s tým niečo urobiť a začať.
