Sloboda znamená robiť veci, ktoré nás robia šťastnými,ale nie na úkor ostatných ,lebo naša sloboda končí tam , kde začína sloboda druhého človeka
Chceme slobodu, ale nie sme naučení s ňou narábať. Neboli sme k tomu vedení. Tvárime sa, že robíme slobodné rozhodnutia, ale nie sme schopní niesť za ne zodpovednosť. Radšej sa vyhovárame na osud, rodinnú karmu, okolie a tak ďalej. Sami sme si dali okovy a je na nás, aby sme sa ich zbavili. Môžeme. Ak chceme. To je sloboda ☺️.
Mnohé generácie, vrátane mojej, boli vychovávané v neslobode. Mali sme vopred nalinkovaný život, škôlka, základná škola, stredná škola, niekto ešte vysoká a potom založiť rodinu a pracovať. Boli sme súčasťou systému. Všetci to tak robili, každý tak žil, neboli sme výnimka. O nejakých snoch, ktoré sa vymykali štandardu nemohlo byť ani reči.
Zrazu sa doba zmenila a my môžeme snívať, vymedziť sa z bežného priemeru a robiť čo chceme, po čom túžime. Sme ale ešte poznačení dobou, v ktorej sme žili. Máme čo sme chceli, ale nevieme čo s tým. Neuvedomujeme si, že naša sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého človeka.
Zabúdame, že aj ostatní majú právo na svoju slobodu. A to sa nám niekedy ťažko prijíma. Na jednej strane si užívame, že môžeme, čo chceme a kedy chceme, na druhej strane vlastne nevieme, čo chceme. Za slobodu skrývame urážky, ubližujeme si, lebo veď môžeme. Máme slobodu. Akoby sa so slobodou začala vytrácať obyčajná ľudská slušnosť. Nemusíme nič a môžeme všetko. Dokonca máme zo slobody strach, lebo si myslíme, že so slobodou prichádza zlo. Vidíme okolo seba veľa príkladov, kde sa za slobodou skrýva moc.
Často sa pod rúškom slobody správame sebecky. Nie zo sebalásky, ale z ega. A potom sa čudujeme, že aj tak nám ten život nejako uniká pomedzi prsty, že nie sme šťastní. Je to tým, že si tú slobodu každý z nás vysvetľuje inak a málokto s ňou vie narábať. Skúsme začať u seba. Prehodnoťme, či naozaj musíme zrazu všetko a vždy a hlavne, či nám to robí radosť, alebo nám niečo zo zažitých vecí aj vyhovuje a nepotrebujeme to nutne meniť.
Skúsme postupne púšťať do svojho života slobodu. Aj to je sloboda, že nemusím všetko hneď teraz. Že mám čas. Staré zažité systémy sa nedajú zmeniť zo dňa na deň. Roky sa v nás korenili a pestovali, nemôžeme čakať, že zrazu zmiznú.
