Kým nie sme naplnení pokojom, láskou, vďačnosťou a hojnosťou zvnútra, tak je akékoľvek naháňanie zbytočné. A keď už sme naplnení, tak sa nepotrebujeme naháňať, lebo všetko, čo potrebujeme, už máme. V sebe.
Presne o mesiac sú Vianoce.
Majú to byť dni pokoja a lásky…
Veľa ľudí má v tomto období voľno, veľa pracuje sviatky-nesviatky…
Každopádne, stále je veľa ľudí, pre ktorých je toto obdobie hlavne o strese a naháňaní sa za….
Za čím sa vlastne naháňame?
Za uprataným bytom? Lebo to tak “musí” byť? Kto to kedy povedal a prečo? Veď sa snažíme mať čisté príbytky celý rok… Je síce krásne vzdať sebe, rodine aj tomuto výnimočnému obdobiu hold tým, že urobíme viac, ako bežne, ale za akú cenu? A čo sa stane, ak to nestihneme? Poviem vám z vlastnej skúsenosti, že NIČ. Chcela som mať všetko tip-top, až sa jedny Vianoce stalo, že som to pre pracovné povinnosti naozaj nestihla a… Boli to skvelé Vianoce, užili sme si ich, aj keď nebolo všetko „vypucované“,
Za kopou darčekov, ktoré majú vynahradiť našu neprítomnosť a nedostatok pozornosti našim najbližším počas roka? A naozaj si dáme záležať na tom, čo dávame, alebo ide hlavne o to, aby niečo bolo? Veď treba ukázať, že nám na nich záleží…
Za množstvom jedla, ktoré aj tak nevládzeme zjesť? Čo najviac druhov koláčov, aby sme potom pozorovali, ako nám už ani nechutia a idú do koša, ale hlavne, že sú…
Nie sú to preteky…
Nemá to byť súťaž s ostatnými a hlavne nie so sebou. Často nás totiž ženie túžba po pochvale, konkrétne nás ženy. Chceme sa ukázať, zavďačiť všetkým okolo seba, dať najavo, ako nám na nich záleží. Dúfame, že naša snaha bude odmenená. Len tu je jeden problémik- ak my cítime nedostatky v tom, čo robíme, tak ich vnímajú aj ostatní a tá pochvala nepríde. Alebo príde, ale nám to nestačí… Lebo to mohlo byť ešte lepšie. Vždy to môže byť lepšie. Tento pocit máme vtedy, keď nie sme spokojní sami so sebou, sami v sebe. Keď nevieme oceniť sami seba.
Nebola som iná
Pamätám si svoje naháňacie obdobie, ktoré skončilo približne pred 4 rokmi. Niektoré veci som síce neriešila, ale niektoré “museli byť”. Dnes vidím, aký to bol nezmysel. Dôležité nie je to, čo je pod stromčekom a na stole, ale to, s kým a ako tieto dni strávime. Či pár dní “pred” sa má chuť už celá rodina odsťahovať alebo ideálne odsťahovať mňa, alebo či si užívame prípravy spoločne v rámci toho, čo máme a čo môžme.
Všetko je to o nás.
Kým som si liečila rany z detstva, tak som zasýpala všetkých množstvom darčekov. Dať im to, čo som ja nemala. Dnes to nepotrebujem robiť. Už viem, že to nie je nutné a tá skutočná hojnosť je inde. V niečom úplne inom. Mám radosť, keď cítim, že sme spolu a sme spolu radi. V kľude. Máme na seba viacej času. A presne o to počas týchto sviatkov ide. O pokoj a spoločne strávený čas. Je celkom jedno, či okno na kuchyni je umyté. Hlavne, že v tej kuchyni sedia ľudia, ktorí spolu chcú byť.
Kým nie sme naplnení pokojom, láskou a hojnosťou zvnútra, tak je akékoľvek naháňanie zbytočné. A keď už sme naplnení, tak sa nepotrebujeme naháňať, lebo všetko, čo potrebujeme, už máme. V sebe. Len si to potrebujeme uvedomiť a pripustiť…
Spomaľme…
Ak vás teda začne chytať panika a stres z tohto obdobia, skúste sa zastaviť a sami sebe položte otázku “Načo to vlastne robím?” “Načo je toto dobré?” “Prečo to robím?” Odpovede máme v sebe. Uvidíte sami, že sa dá niečo vynechať. A nič sa nestane. Teda stane. K stolu si sadneme kľudnejší a spokojnejší.
Už sa to mení, my sa meníme
S veľkou radosťou pozorujem, že stále viac ľudí si začína tieto veci uvedomovať a spomaľujú sa. Že pre nich Vianoce prestali byť stresom, ale obdobím rodiny a lásky. Prajem nám všetkým, aby sme si toto obdobie vychutnali a užili v stíšení seba samých. V nazretí do seba. V uvedomí, čo všetko máme a že máme byť za čo vďační. Veď práve o tom to má celé byť.
